Už túto sobotu pôjdeme, tak ako skoro každý rok, k volebným resp. referendovým urnám. Náklady spojené s volebným aktom či referendom sa u nás šplhajú do miliónových súm. Na druhej strane stále klesá počet tých, ktorí využívajú svoje právo na hlasovanie. Ľudia sú totiž skeptickí a presýtení rôznymi politickými šarvátkami.
Takmer sedemdesiatnik inžinier František Kvašňák z Prievidze - Hradca si navyše myslí, že ani samotných politikov príliš nezaujíma, čo si vlastne ľudia myslia. Už v roku 1999 prišiel so zaujímavým nápadom, ako zjednodušiť hlasovanie, zlacnieť a priblížiť ho ľuďom.
Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zaregistroval pred takmer piatimi rokmi jeho „hlasovací mobilný telefón“ (HMT) ako úžitkový vzor. „Nie je to patent, len chránený vzor – registrovaný na Slovensku a v Českej republike,“ vysvetľuje F. Kvašňák. Ani po takej dlhej dobe však nikto z kompetentných, napriek snahe autora, neprejavil serióznejší záujem o HMT. „Aj to je dôkaz toho, že reči typu - voľby sú dôležité, referendum je významný nástroj demokracie – sú úplne prázdne frázy.“
Čím je hlasovací mobilný telefón zaujímavý? Podľa Františka Kvašňáka to nie je žiadny prevratný objav. „Myslím si, že je to veľmi jednoduché riešenie. Volič by mal k dispozícii prístroj podobný dnešným mobilným telefónom, možno dokonca o niečo menší. Bol by na ňom displej a tlačidlá s označením ´áno´, ´nie´, ´neviem´. Veľmi podstatnou a asi najdôležitejšou súčasťou hlasovacieho mobilného telefónu by bola identifikačná čipová karta s údajmi o hlasujúcom, ktorá v blízkej budúcnosti aj tak nahradí občianske a vodičské preukazy. Samozrejmosťou takéhoto spôsobu volieb by bolo zabezpečenie ich tajnosti ako aj vylúčenie možnosti viacnásobného hlasovania. HMT nie je patent, preto nehovorím, ako by to presne malo vyzerať. Je to len úžitkový vzor, jeho obsahom je funkčná schéma, nie detailné zapojenie.“
V praxi by to asi vyzeralo takto: Po nevyhnutnej mediálnej kampani, predchádzajúcej referendu, by namiesto hľadania volebnej miestnosti občan len aktivoval HMT vložením svojej identifikačnej karty. Na displeji by sa objavila referendová otázka, na ktorú by respondent odpovedal pomocou tlačidiel. Podľa Františka Kvašňáka by sa dal použiť takýto mobil nielen pri celoštátnych voľbách a ľudových hlasovaniach, ale aj na regionálnej úrovni. Ľudia by sa takýmto spôsobom mohli vyjadriť aj k otázkam položeným v rámci obce, okresu či VÚC. Podobne by sa dali robiť výskumy, ktoré sa dnes robia so vzorkou asi 1300 ľudí.
Mobilné telefóny, ktoré dnes používame, by sa pravdepodobne na takéto hlasovanie použiť nedali, i keď HMT by využíval už existujúcu sieť GSM. „Neviem, možno niečo podobné už niekde vo svete funguje. Prvotné náklady na zavedenie tohto spôsobu hlasovania by boli vysoké, ale ich návratnosť neskutočne krátka. Dokonca by z toho mohol štát profitovať. Vo Veľkej Británii, ale aj u nás v Košiacich už skúšajú hlasovanie cez internet. To je tiež zaujímavá forma, no dostupnosť internetu na Slovensku je zatiaľ nedostačujúca, na druhej strane ovládať mobil dnes vedia prakticky všetci, vrátane dôchodcov.“
František Kvašňák písal o svojom nápade prezidentovi i ďalším politikom, cez syna komunikoval aj s českým ministrom informatizácie. Každý tento nápad ocenil, no nič viac. O HMT sa zaujímali aj Švajčiari, kde majú referendá veľkú tradíciu, no žiadna konkrétnejšia odpoveď z tejto krajiny zatiaľ neprišla. „Napriek všetkému som optimista a viem, že takto raz budeme voliť a hlasovať. Mrzí ma len to, že až keď to príde zvonku, budeme sa na to pozerať ako na zázrak. Opakujem, nie je to žiadny prevratný objav a preto viem, že raz, a nebude to tak dlho trvať, bude hlasovací mobilný telefón bežnou realitou.“
Marián KUCMAN
Snímky: autor
Text k snímke 1: Inžinier František Kvašňák - chemik na dôchodku s bohatou korešpondenciou s prezidentom a ďalšími politikmi, ktorým predstavil svoj nápad s hlasovacím mobilným telefónom.
Text k snímke 2: Dnes ešte drží F. Kvašňák v ruke klasický mobil, z ktorého môže len telefonovať a písať sms, no verí, že raz bude takto aj hlasovať.
