Planéta Merkúr sa pozoruje veľmi ťažko, pretože sa od Slnka najviac vzďaľuje na 28 stupňov. Dokonca ani slávny astronóm Mikuláš Koperník (1473-1543), tvorca heliocentrického modelu Slnečnej sústavy, vraj planétu Merkúr vôbec nikdy nevidel. Merkúr poznali už starí Gréci, ktorí sa domnievali, že ide o dve rôzne telesá. Merkúr, pozorovaný na rannej oblohe, bol pre nich Apollo, a pozorovaný navečer Hermes. Astronómovia však vedeli, že obe mená označujú rovnaké teleso.
Dráha Merkúra je veľmi výstredná. Jeho perihélium (príslnie) leží vo vzdialenosti 46 miliónov kilometrov, zatiaľ čo afélium ( odslnie) sa nachádza celých 70 miliónov kilometrov od Slnka. Okolo Slnka obehne za 88 pozemských dní. Okolo svojej osi sa však otočí za 58 dní. Teda Merkúr sa otočí jedenapolkrát okolo svojej osi počas jedného obehu okolo Slnka.
V tomto roku môžeme vidieť planétu Merkúr v čase najväčšej uhlovej vzdialenosti od Slnka na rannej oblohe v máji, októbri a decembri. Na večernej oblohe sa ho môžeme pokúsiť vyhľadať koncom marca, v júli a v novembri. Obdobie najväčšej uhlovej vzdialenosti trvá iba niekoľko dní, počas ktorých máme možnosť vidieť najbližšiu planétu k Slnku voľným okom alebo ďalekohľadom. V týchto dňoch môžeme planétu nájsť za denného svetla astronomických ďalekohľadom.
Najvýhodnejšie podmienky v tomto roku nastanú od 29. marca do 4. apríla, kedy môžeme Merkúr pozorovať večer po západe Slnka. Okrem planéty Merkúr sa nám naskytne jedinečná šanca pozorovať ďalšie štyri planéty. Nad západným obzorom nad planétou Merkúr nájdeme perlu oblohy planétu Venušu. Vysoko nad južným obzorom môžeme nájsť červený Mars a v súhvezdí Blížencov Saturn. Obra medzi planétami – Jupiter nájdeme večer nad východným obzorom v súhvezdí Lev.
Pohľad na päť planét, ktoré poznali už staroveké národy, sa naskytá len raz za niekoľko rokov. Treba preto využiť túto príležitosť, veď Hornonitrianska hvezdáreň v Partizánskom nie je až tak ďaleko. Vladimír MEŠTER
