ltu v Bratislave. Počas deportácie Židov stratil niekoľko príbuzných, medzi nimi aj starú mamu, ktorá pravdepodobne zahynula v Osvienčime. Ťažké obdobie prežíval Anton Neuwirth aj po skončení vojny, keď ho v roku 1953 uväznili za velezradu na 12 rokov. Dôvodom pre jeho odsúdenie bola angažovanosť v katolíckom spoločenstve Rodina. Po siedmich rokoch väzenia ho nakoniec na základe všeobecnej amnestie prepustili a odvtedy pôsobil ako lekár. Po revolúcii v roku 1989 sa A. Neuwirth stal čestným predsedom Kresťanskodemokratického hnutia, neskôr pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady. V roku 1994 bol menovaný na post prvého veľvyslanca Slovenskej republiky vo Vatikáne, kde pôsobil až do roku 1998. Pápež Ján Pavol II. mu udelil vyznamenanie Veľkokríž rytierskeho Rádu Pia IX.
Antona Neuwirtha pochovali v sobotu v rodinnej hrobke na bojnickom cintoríne. Na smútočnom obrade sa okrem rodinných príslušníkov, vrátane dcéry – europoslankyne Anny Záborskej, zúčastnili aj predstavitelia štátnej správy a samosprávy, súčasná veľvyslankyňa SR pri Svätej stolici Dagmar Babčanová, zástupcovia KDH, cirkevní hodnostári i veľké množstvo občanov. Zádušnú svätú omšu v miestnom Kostole svätého Martina celebroval sídelný biskup banskobystrickej diecézy Rudolf Baláž.
Autor: šim
