Neznamená to však, že starosti, s ktorými sa denno – denne potýka, sú menšie. „Znie to už pomaly ako fráza, no najviac nás trápi nedostatok peňazí. V obci žije 586 obyvateľov a z roka na rok ich počet klesá. Tento rok sa u nás ešte nenarodilo ani jedno dieťa, naopak ročne zomrú asi dvanásti ľudia. Podielových daní na ´hlavu´ je teda stále menej. Nemáme u nás ani žiadne podnikateľské subjekty. Takže nie je to žiadna sláva. Nemôžeme sa púšťať do väčších akcií, dobre zvažujeme, do čoho investovať hneď, čo môže počkať,“ konštatuje starostka.
Teší sa, že sa podarilo v obci úspešne zaviesť separovanie odpadu. Obyvatelia dostali domov vrecia, do ktorých môžu dávať plastové fľaše, na sklo majú k dispozícii dva kontajnery, ďalší slúži na železný šrot. Najnovšie zbierajú aj staré pneumatiky a neskôr sa chcú sústrediť na nebezpečný odpad. Obyvatelia prijali separáciu pozitívne, no stále sa nájdu aj také rodiny, ktoré jej význam nepochopili. Divoké skládky s odpadom preto v okolí obce vznikajú stále, i keď nie tak masívne ako v minulosti. „Upozorňujeme ľudí na to, že je to nesprávne, postihujeme ich a skládky likvidujeme. Mrzí nás, že macošsky sa k prírode a svojmu okoliu stavajú chalupári, ktorých máme u nás neúrekom. Niektorí si totiž prinášajú odpad z domu a vyhadzujú ho u nás. Nechápem takéto správanie,“ hovorí pohoršene M. Košovská. Pozitívom pre životné prostredie bolo splynofikovanie obce, podarilo sa dokonca ulice vrátiť po výkopových prácach do pôvodného stavu. Starostku mrzí, že sa nenašli peniaze na splynofikovanie obecného úradu. Práve táto budova spolu s kultúrnym domom prešla v poslednom čase viacerými zmenami. Pribudli na nich nové okná, opravená je strecha, kultúrnejšie sú aj sociálne zariadenia.
Rekonštrukciu by si zaslúžila aj budova materskej školy. Starostka je však v momentálnej situácii rada, že vôbec funguje. „Peňazí na jej prevádzku máme málo. Aby sme ju mohli v septembri otvoriť, museli sme prepustiť jednu pani učiteľku a jedného nepedagogického pracovníka. O štrnásť detí, ktoré sú v škôlke prihlásené, sa tak stará jedna pani učiteľka a ďalšia pani sa stará o kuchyňu a celkový chod zariadenia. Veríme, že sa nám materskú školu podarí u nás udržať, pretože voziť deti do Hornej Vsi by nebolo pre rodičov asi veľmi príjemné.“ Autobusové spojenie Radobice s okolitým svetom je skutočne veľmi slabé. Do Partizánskeho už priamy spoj nechodí a len trikrát za deň odchádza autobus smerom na Nováky a ďalej do Prievidze. Aj cestovanie za prácou je preto zložité, mnohí radšej odchádzajú do miest, či väčších obcí. „Najviac ľudí sa od nás odsťahovalo po dokončení bytoviek v Oslanoch. Nových obyvateľov prichádza veľmi málo, ročne jeden, či dvaja,“ dodáva starostka, ktorá sa kvôli takémuto trendu do budúcnosti obáva o samotnú existenciu dediny.
Napriek tomu život v Radobici pulzuje. Aj ten kultúrny. Nie možno vo veľkých rozmeroch, ale predsa. Zásluhu na tom má súbor Bukovinka, ktorý sa snaží počas celého roka pripravovať pre ľudí zaujímavé kultúrne a spoločenské podujatia. Aktívny je stále aj zbor pre občianske záležitosti, ktorý blahoželá jubilujúcim občanom, či novonarodených víta do života. „Verím, že takýchto slávností, kde sa budeme tešiť z bábätiek, bude čo najviac,“ dodala s nádejou M. Košovská.
