V jazyku týchto zanietencov sa tomu hovorí „zatváranie claimov“ a v preklade to neznamená nič iné, ako poslednú súťaž v sezóne, v ktorej ide o to, kto z nich je najrýchlejší a najprecíznejší. Aby sme však boli dôslední, treba dodať, že od tvrdých chlapcov z divokého Západu majú títo muži a ženy v jednom ohľade veľmi ďaleko. Namiesto výbuchov pušného prachu sa pri tomto ryžovaní zlata ozývajú výbuchy smiechu a dobrej nálady.
Claim je v podstate drevená nádoba obdĺžnikového tvaru (pre menej predstavivejších postačí prirovnanie k hranatej vaničke) naplnená vodou. V nej potom zlatokopi premývajú piesok , v ktorom sú roztrúsené drobné čiastočky zlata, alebo ak chcete, „zlatinky“. Každý súťažiaci dostane k dispozícii vedro piesku s bližšie neurčeným počtom zamiešaných zlatiniek, ktoré musí v čo najkratšom čase vyryžovať. Ak mu z jeho ryžovacej panvice nejaká unikne a stratí sa vo vode, porota mu pri kontrolnom sčítavaní pripíše k výslednému času za každú stratenú zlatinku 5 trestných minút navyše. „Dnes tu máme 30 mužov, 10 žien a štyroch juniorov,“ počíta nahlas jeden z účastníkov. Práve sa skončili vyraďovacie kolá a ku claimom nastúpili páry. Čisto mužské i zmiešané, každý s originálnym názvom ................... Keď zaznie štartový signál, začína sa súťaž, ktorá je vraj špecialitou Hornonitrianskych zlatokopov. Jej pravidlá sú jednoduché a v konečnom dôsledku veľmi zábavné. Najskôr ryžuje prvý z dvojice, keď nájdené zlatinky presype do pripravenej skúmavky uteká po otvárač na fľaše, ním otvorí pivo a rýchlo ho leje dole hrdlom. V okamihu keď dopije, začína ryžovať partner, avšak na dôkaz, že fľaša je skutočne prázdna si ju musí jeden z dvojice obrátiť nad hlavou hore dnom. Nuž, podaktorí svojim vlasom či klobúkom dopriali aj „pivný zábal“... Podobné súťaže sú vraj bežné na všetkých stretnutiach, ide predsa hlavne o zábavu. Súčasní zlatokopi totiž určite nepatria k najbohatším vrstvám, i keď aj medzi nimi sa nachádzajú úspešní podnikatelia, riaditelia, či .............. Z ryžovania zlata však určite nezbohatli, veď do jedného gramu sa zmestí až dvesto zlatiniek. Ak nie sú po ruke tie pravé z kalifornského či aljašského zlata, pri tréningu si vraj niektorí pomáhajú napríklad aj s pozlátenými kontaktmi z počítača. „Ide predovšetkým o relax a dobrú zábavu, to sa mi na týchto akciách ráta najviac,“ tvrdí zlatokop zo Žiaru nad Hronom, ktorý si so sebou priviedol aj vnuka.