Kým v roku 1997 sme konštatovali, že jeho diela je možné vidieť len v niektorých domoch, o sedem rokov neskôr ich môžu milovníci výtvarného umenia obdivovať na samostatnej výstave. Hornonitrianske osvetové stredisko v Prievidzi totiž pripravilo v Galérii AMA prezentáciu jeho prác pod názvom Krajina a figúra. Počas vernisáže výstavy riaditeľka HNOS Prievidza Amália Lomnická na margo tohto názvu povedala: „Napriek pomenovaniu ´Krajina a figúra´, prevažuje v doterajšej tvorbe Stanislava Obucha téma krajiny. Preferuje ju aj kvôli ľahšej dostupnosti. Je pre neho modelom, ktorý má k dispozícii stále, v akomkoľvek čase i počasí. Figurálna tvorba, viazaná na prítomnosť portrétovanej osoby je zložitejšia. Avšak k prostrediu, v ktorom sa autor pohybuje, charakteristické typy neodmysliteľne patria. Ich stvárnenie je však na míle vzdialené ateliérovému akademizmu. Maliar, ale ani portrétovaná postava si nemôžu dovoliť luxus opakovaného sedenia pred šafľou. A tak si Stanislav Obuch často musí pomôcť fotografiou, no predovšetkým vizuálnou pamäťou a dôverným poznaním znázorňovanej osoby. Jeho starkí sediaci na priedomí, oráč Milanko, podkúvači koňa, či starý mládenec a gazda Ignác sú dedinské typy, charakteristické svojou pripútanosťou k miestu, kde žijú.“
Napriek tomu, že Stanislav Obuch patrí k neprofesionálnym výtvarníkom, nepodceňuje potrebu sebavzdelávania sa, ani konfrontáciu s ďalšími výtvarníkmi. V technike i štýle maľby ide jednoznačne o erudovaného autora.
„Neviem, že by niekto z mojich predkov mal nadanie na maľovanie. Len jedna vzdialená teta vraj kreslila. Takže je pre mňa záhadou, po kom som tento talent zdedil,“ vyjadril sa kedysi pre Prieboj. Na otázku, či má niektorý obraz zvlášť obľúbený, odpovedal: „Je to ako s deťmi. Každé, ktoré prichádza na svet, prináša niečo nové, neopakovateľné. Aj každý obraz má svoju minulosť, život, jedinečné čaro. Mnohé preto zostanú do konca života len mne, lebo by som sa s nimi nedokázal rozlúčiť. Maľovanie je na jednej strane relax, na druhej drina. Ale taká zvláštna drina. Človek sa na ňu teší. A keď obraz dokončí, tak je šťastne unavený. Pre mňa je maľovanie oddych, uvoľnenie.“
Výstava Stanislava Obucha v Galérii AMA predstavuje výber z jeho tvorby z rokov 2003 a 2004 a prístupná je verejnosti do 12. októbra. „Tvorivý rozmach, ktorého je tento výtvarník popri svojom občianskom povolaní schopný i umelecké zámery, ktoré si kladie do budúcnosti dávajú tušiť, že táto výstava nepredstavuje zenit jeho výtvarných snažení,“ dodala A. Lomnická.