Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Vojtech Bartko: Baví ma šokovať ľudí

Ako dvadsaťtriročný má za sebou niekoľko úspešne zrealizovaných umeleckých projektov a tak významným spôsobom ovplyvňuje kultúrne dianie v regióne.


Na Bojnickom zámku pracoval ako lektor, neskôr sa prepracoval k písaniu scenárov pre rôzne akcie. Históriu Prievidze priblížil prostredníctvom projektu Od počiatkov. Ako prvý na hornej Nitre pripravil a zrealizoval so skupinou amatérskych hercov a spevákov pôvodný slovenský muzikál V tieni veže. Obdivuje Paľa Haberu, Waldemara Matušku, Sisu Sklovskú, Helenu Vondráčkovú, no predovšetkým Luciu Bílu. Ako sám hovorí, rád šokuje iných a nemá rád prílišnú symboliku. Skončil elektrotechnickú školu so zameraním na silnoprúd, v súčasnosti pracuje ako recepčný. Vojtech BARTKO.

Celá vaša doterajšia umelecká činnosť sa priamo, či aspoň okrajovo, dotýka histórie. Ako ste sa k nej dostali a vybudovali s k nej taký úprimný vzťah?
Už od malička ma k nej viedla mama veľmi nenásilnou formou. Vodila ma na zámky, do múzeí a galérií. Keď som sa dostal na strednú školu a mal som si vybrať tému stredoškolskej odbornej činnosti, nezaváhal som ani na chvíľu a rozhodol som sa pre dejepis a konkrétne Bojnický zámok. Mnohí boli z môjho rozhodnutia prekvapení, pretože som študoval silnoprúd – elektrotechniku. A práve vďaka tejto mojej stredoškolskej práci som sa dostal aj na Bojnický zámok, ktorý ma tak veľmi ovplyvnil.

V sedemnástich rokoch ste začali na zámku ako lektor, no veľmi rýchlo ste sa stali aj tvorcom scenárov pre podujatia organizované na zámku.
Priznám sa, že som bol dosť zakomplexovaný vo všetkom, aj v písaní. Už ako trinásťročný som do ochotníckeho súboru priniesol nejaké svoje práce, no neuspel som s nimi. Na zámku sa táto túžba vo mne opäť prebudila, keď som videl akcie, ktoré sa tu konajú. Nakoniec som bol k písaniu scenárov donútený. Pretože ak som chcel niečo robiť, zahrať si, musel som si to napísať. Herectvo som nikdy neštudoval, nenavštevoval som žiadne krúžky. Mal som však už zopár skúseností s týmto umením a baví ma. Navyše, Boh ma obdaril mikrofonickým hlasom, čo je veľká výhoda.

Na podujatia, ktoré sa na Bojnickom zámku konajú, majú ľudia rozdielne názory. Mnohí sú nadšení, iní hovoria o „Papcolande“. Čo si o tom myslíte vy, človek, ktorý sa na nich aktívne podieľal?
Na Slovensku je len veľmi málo zámkov, galérií a kultúrnych pamiatok, ktoré sa dokážu ´predať´. V dnešnom drastickom svete sa však inak prežiť nedá. Hovorí sa, že Bojnický zámok je najkrajší a najromantickejší. No mnohí, a to nielen na Slovensku, si to všimli až potom, keď sa tam začali organizovať spomínané akcie. Samozrejme, aj v tomto smere treba nájsť správnu mieru, nič nepreháňať a nesiliť.

Ktoré miesto na Bojnickom zámku je vášmu srdcu najmilšie?
Je v ňom veľa nádherných zákutí. Keď som tam robil, dostal som sa aj na miesta, kde sa bežný návštevník nikdy nedostane. Najradšej mám však mramorovú sálu na prvom poschodí stredného hradu. Som veľkým milovníkom renesancie, teda divadla, obliekania, správania ľudí, hudby, architektúry, proste všetkého, čo tento štýl prináša. A práve mramorová sála je v takomto neorenesančnom štýle. Je jednoduchá, krásna, romantická. Keď mi bolo ťažko, vždy som sa tam išiel vykričať, zaspievať si. Má totiž vynikajúcu akustiku. Ak by bola väčšia, určite by sa v nej mohli konať koncerty.

Vlani ste presunuli svoju pozornosť z Bojnického zámku do Prievidze a pri farskom kostole ste zrealizovali nezvyčajný projekt s názvom Od počiatku.
I keď som sa narodil v Bojniciach, Prievidza je mesto, v ktorom som vyrastal. Vždy ma mrzelo, že ľudia o ňom, o jeho dejinách vedia tak málo. Pritom Prievidza, ako jedno z mála stredoeurópskych miest, je historicky veľmi zaujímavá. Keď som v sedemnástich rokoch začal písať scenár, mal 50 strán. Nakoniec som ho pre samotné predstavenie musel skrátiť na 20. Snažil som sa v ňom však zachovať skutočnosti, ktoré ľuďom zväčša nie sú známe. Keby to bolo len na mne, mohla to byť pekná prednáška o histórii Prievidze. No ľudia nemajú radi len slová a tak som k faktom pridal divadelné prvky, spev a tanec.
Zaujímavým spôsobom ste v tomto projekte skĺbili rôzne umelecké žánre.
Áno je to tak. Vedľa seba účinkovali ochotnícki herci, tanečníci zo zoskupenia Mimikry, či folkloristi z Malého a Veľkého Vtáčnika. Čudovali sa, ako to všetko spolu bude vyzerať, nevedeli si to predstaviť. Mňa však baví ľudí šokovať a prinášať im niečo, čo nečakajú.

Chceli ste šokovať aj pôvodným muzikálom?
Predovšetkým som šokoval ľudí zo Zboru sv. Martina. Zvyknutí sú totiž na to, že stoja v kostole na chóre a spievajú náboženské piesne. No ani takéto umelecké teleso nemôže stagnovať. Svet ide neustále dopredu a chrámový zbor sa musí ukázať aj v inom svetle a inému okruhu ľudí. Muzikál bol vždy mojou srdcovou záležitosťou, túžil som zahrať a zaspievať si v nejakom. Na Slovensku však nie je vôbec jednoduché presadiť sa. Mne sa to na jeden rok podarilo, keď som v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene účinkoval v muzikáli Cigáni idú do neba. Vtedy som si tento žáner ešte viac obľúbil. A mrzelo ma, že tu, v našom regióne, niečo také ako muzikál nikto nepripravil. Námet som hľadal najskôr v histórii Prievidze, no na realizáciu som v tomto meste nenašiel podporu. Preto som načrel do bohatej histórie Bojníc a navyše som tu našiel ľudí, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Sú to členovia Zboru sv. Martina na čele s Petrom Švecom.

Dejiny Bojníc sú naozaj bohaté. Vy ste si z nich vybrali príbeh Čiernej pani. Prečo?
Svätý Martin je patrónom tohto mesta a Čierna pani je podľa Bojničanov jeho dobrým duchom. Samozrejme, že som veľa informácií o legende o Čiernej pani hľadal v knihách, snažil som sa o nej čo najviac dozvedieť. Zistil som, že ten príbeh je pravdivý,. Že ľudia, o ktorých legenda hovorí, skutočne žili. Navyše som sa pred pár rokmi presvedčil aj o existencii Čiernej pani, pretože som sa s ňou na Bojnickom zámku stretol.

Vy ste autorom textov muzikálu V tieni veže, no divákov zaujala aj podmanivá hudba.
Jej autorom je vynikajúci bojnický hudobník Braňo Lukáč. Po prvýkrát niekto moje texty zhudobňoval, doteraz som vždy ja vymýšľal slová do hotovej hudby. S Braňom sme veľa diskutovali o hudbe k tomuto muzikálu. Konečné dielo musia posúdiť samotní diváci, no podľa ohlasov viem, že hudba im ´sadla´ do ucha. Mnohé melódie sú veľmi chytľavé, ľahko zapamätateľné. Plánujeme vydať aj CD, na ktorom by boli všetky skladby z muzikálu.

Nielen hudba, ale aj herecké výkony predstaviteľov jednotlivých postáv zaujali divákov.
Snažil som sa pri písaní scenára ušiť jednotlivé postavy na mieru konkrétnych ľudí. Mnohí z nich nemali s herectvom doteraz žiadne skúsenosti, no myslím, že všetci to zvládli výborne a dali postavám kus svojich duší. Osobitne by som chcel spomenúť pani Elzu Dadíkovú, ktorá skvele stvárnila jednu zo zlých príbuzných. Aby to zlo ešte viac vystúpilo na povrch, podporil som ho humorom. Táto poloha pani Dadíkovej vyhovovala. Skvele spievala aj hrala a ja som jej vďačný, že prijala moju ponuku účinkovať v muzikáli. Ocitol som sa nielen v úlohe scenáristu, ale aj herca a režiséra. Je to ťažká kombinácia a už by som sa na to asi nedal. Sám seba človek nemôže režírovať, je to zložité. A aby toho nebolo dosť, bol som aj kostýmový návrhár. Sám som ich navrhoval, kupoval látky a spolu s ďalšími sme ich potom počas dlhých nocí šili. Nebolo to jednoduché, pretože to nie sú šaty s klasickými strihmi, museli sme si ich sami pripravovať.

Muzikál V tieni veže má za sebou úspešnú premiéru a niekoľko repríz. Aká bude jeho ďalšia budúcnosť? Chcete s ním preraziť aj za hranicami hornej Nitry?
Chcem ho nechať žiť vlastným životom, nič nebudem siliť. V prvom rade ho budeme hrávať naďalej v Bojniciach, neskôr možno v Prievidzi. Ukázať ho chceme aj stredoškolákom, možno aj žiakom z druhého stupňa základných škôl. Máme už aj nejaké pozvánky z iných kútov Slovenska. Nebudeme sa brániť prijať ich, i keď nie hneď. Mám však trochu obavy, ako nás ľudia inde prijmú. Predsa len, dej sa odohráva v konkrétnom regióne a neviem, či diváci všetko pochopia. Zbor sv. Martina sa navyše bude pripravovať na tradičné slávnosti pri príležitosti sviatku sv. Martina a už teraz myslíme na Vianoce. Ja sám sa chcem predovšetkým venovať spievaniu, pretože ma baví. Mám v hlave ďalšie projekty, ale zatiaľ to nechávam všetko dozrieť. Mnohé sny, ktoré som mal, sa mi splnili. No jeden veľký zostal: Aspoň raz si zaspievať s Luckou Bílou, ktorú obdivujem ľudsky aj spevácky.

Vráťme sa ešte späť do regiónu. V posledných rokoch významným spôsobom ovplyvňujete kultúrne dianie na hornej Nitre. Aká je teda podľa vás kultúra u nás?
Dívam sa na ňu z viacerých uhlov. Ako normálne zamestnaný mladý človek v nej nachádzam relax a nový spôsob uplatnenia. Mrzí ma však, že diváci v našom regióne sú ´mŕtvi´ a o kultúrne dianie majú slabý záujem. Mnohí Prievidžania napríklad ešte nikdy neboli na Bojnickom zámku a to je smutné. Iná vec je, akú ponuku kultúrnych podujatí divák dostáva. Niekedy sa mi zdá, že by sme k divákovi mali pristupovať ´od podlahy´. Čo tým myslím? Mám pocit, že niektoré kultúrne projekty nasadili latku príliš vysoko, pre obyčajného diváka. Ja sa za takého považujem a nemám rád napríklad v divadle prehnanú symboliku. Do divadla idem preto, aby som si oddýchol a nie premýšľal, čo my vlastne tí herci chcú povedať. No a treťou vecou, ktorá súvisí s kultúrou v regióne, sú peniaze. Mnohí sa sťažujú, že ich nemajú na svoje kultúrne projekty. Ja a partia ľudí okolo mňa je však dôkazom, že aj z mála sa dá urobiť veľa dobrého a kvalitného. Projekt Od počiatku či muzikál V tieni veže sú toho dôkazom.




  1. Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom 4 994
  2. Mesto zverejnilo účinkujúcich na Baníckom jarmoku 1 728
  3. Pred Fortuna ligou dal prednosť Prievidzi. Jozef Čertík: Fanúšikovia na hornej Nitre si zaslúžia viac 911
  4. Pri lesných prácach došlo k tragédii. Zomrel muž z Liešťan 841
  5. Bili sa diváci aj hráči. Kluby za futbalovú tragikomédiu zaplatia mastné pokuty 442
  6. Pre drogy ponúkal vlastné telo. Boris Kukaň: Jednou nohou som bol stále v kriminále 336
  7. V Prievidzi pribudne sto nových pracovných miest 269
  8. Strelec najkrajšieho gólu: V Temeši by mala problém vyhrať aj Barcelona 221
  9. Fraška na dedinskom futbale, hráči a fanúšikovia sa pobili (+FOTO) 196
  10. Polícia pátra po Michalovi z Prievidze 183

Najčítanejšie správy

Prievidza

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Mesto zverejnilo účinkujúcich na Baníckom jarmoku

O účinkujúcich rozhodli ľudia hlasovaním na facebooku.

Pred Fortuna ligou dal prednosť Prievidzi. Jozef Čertík: Fanúšikovia na hornej Nitre si zaslúžia viac

Hrával najvyššiu slovenskú súťaž, no pôsobil i v Poľsku a Česku. V tejto sezóne dostal ponuku zo Senice, no on dal prednosť rodine.

Pri lesných prácach došlo k tragédii. Zomrel muž z Liešťan

Štyridsaťročného muža našli pri prevrátenom traktore. Ohliadajúci lekár konštatoval smrť.

Bili sa diváci aj hráči. Kluby za futbalovú tragikomédiu zaplatia mastné pokuty

Štadión v Kolačne bude poriadne dlho zatvorený. Trest však nedostali len fanúšikovia, ale i hráči.

Blízke regióny

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Mesto zverejnilo účinkujúcich na Baníckom jarmoku

O účinkujúcich rozhodli ľudia hlasovaním na facebooku.

Bábätká z trenčianskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej nemocnici počas uplynulého týždňa a ich fotky zverejníme aj v pondelňajšom vydaní MY Trenčianskych novín.

Pred Fortuna ligou dal prednosť Prievidzi. Jozef Čertík: Fanúšikovia na hornej Nitre si zaslúžia viac

Hrával najvyššiu slovenskú súťaž, no pôsobil i v Poľsku a Česku. V tejto sezóne dostal ponuku zo Senice, no on dal prednosť rodine.

Pri lesných prácach došlo k tragédii. Zomrel muž z Liešťan

Štyridsaťročného muža našli pri prevrátenom traktore. Ohliadajúci lekár konštatoval smrť.

Všetky správy

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Dá sa v Dunaji oficiálne kúpať?

Na Dunaji bolo kedysi nielen legendárne Lido, ale aj lodné kúpaliská.

Kam vyraziť