Pre drogy ponúkal vlastné telo. Boris Kukaň: Jednou nohou som bol stále v kriminále

Chcel to vyskúšať iba raz. Prešiel si šesťročnou tŕnistou cestou a na jej konci je už iba zničené zdravie.

(Zdroj: ARCHÍV BK)

PRIEVIDZA. Boris Kukaň bol obyčajným, zdravým chlapcom a študentom vysokej školy. Teraz, dvadsaťosemročný mladý muž, trpí schizofréniou a je zbavený finančnej a právnej spôsobilosti. Premenu spôsobili štyria páchatelia: alkohol, marihuana, pervitín a kokaín. Piatym vinníkom bola Borisova túžba všetko vyskúšať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé kontakty s drogou

Bol študentom prievidzského gymnázia a úspešným biologickým olympionikom. Povyhrával niekoľko súťaží, nielen doma. Svoju prácu prezentoval aj v zahraničí.

„Možno to bolo aj tou slávou, pretože ja som bol skôr zakríknutý, nemal som dobré detstvo, otec mi veľmi ubližoval,“ začal svoje rozprávanie Boris. Ustráchaný chlapec trávil svoj voľný čas najmä doma.

SkryťVypnúť reklamu

„Potom sa to udialo samé,“ povedal. Borisa od detstva inšpirovali negatívne veci, to, že sa pohyboval v partii jeho rozhodnutie neovplyvnilo.

„Človek má svoju hlavu a sú to iba jeho rozhodnutia, či to skúsi, alebo neskúsi. Chyba bola jedine vo mne, že som chcel vyskúšať všetko,“ povedal. K voľne dostupnému alkoholu a zakázanej marihuane sa pridružili tvrdšie drogy. Na začiatku štúdia na vysokej škole ho vyhodila mama z domu.

„Bol som tak namočený v drogách, že so mnou už nemohla bývať,“ priznal. Jeho závislosť prerástla do pokusu o samovraždu.

„Na výške som bol bez dozoru, okrem alkoholu a marihuany som začal brať extázu, jednoducho mi došli peniaze a podrezal som si žily,“ povedal. Túto časť svojho života považuje Boris i za najhoršiu spomienku, pretože v tom čase nevidel v ničom zmysel a život bez drog bol pre neho úbohý.

SkryťVypnúť reklamu

Doma začal Boris znova s drogami a skončil v jednej prievidzskej ubytovni, kde sa však dlho neohrial. Znenávidel svoju rodinu a rozhodol sa vydať za svojim narkomanským snom.

Život v Holandsku

„Išiel som šesť dní stopom do Rotterdamu,“ zaspomínal. Vtedy to bol človek, ktorému bolo všetko jedno, bez prestávky žil pod vplyvom drog a svet okolo neho sa stal iba gombičkou. Býval ako bezdomovec v metre na opustenej koľaji, prípadne v kríkoch a v stane v rotterdamskom parku.

„Potom ma kontaktoval ten černoch,“ povedal. Ponúkol mu strechu nad hlavou a i prácu, ak sa to tak dá nazvať.

„Robil som pre neho všetko, jednou nohou som bol stále v kriminále, kradol som, bil som sa, ubližoval som ľuďom i zvieratám,“ povedal. Boris bol zneužívaný i na iné služby, kvôli drogám neváhal ponúknuť vlastné telo. A to i osobám rovnakého pohlavia.

SkryťVypnúť reklamu

„Vnímal som to, ale moje myslenie a správanie bolo orientované na drogy, všetky pocity boli potlačené, bolo mi to všetko jedno,“ zdôveril sa. K normálnemu životu jednoducho potreboval kokaín. Jedného času bol i satanista, vykonával rituály a ako sám priznal, človek, ktorý berie drogy v takom množstve ako on, proste zdravý mozog nemá. V Holandsku strávil deväť mesiacov, drogám však holdoval šesť rokov.

„Na svoju zábavku som doplatil, preháňal som to a bol som hospitalizovaný na psychiatrii, kde mi bola diagnostikovaná schizofrénia,“ spresnil. Neskôr ho transportovali domov na Slovensko.

Prvé myšlienky bez drogy

Boris prišiel domov v takom stave, že aj po troch mesiacoch liečby bol zničený. „Skoro celý rok som iba prespal v posteli, mal som triašku a bol som úplne zruinovaný,“ spomenul. Trpel obrovskými abstinenčnými príznakmi, mal problém i chodiť a rozprávať.

„Už to nikdy nechcem zažiť,“ povedal. Momentálne sa lieči ôsmy rok a aby mohol normálne fungovať, užíva nemálo liekov. Boris sám priznáva, že svoju rodinu dlho zanedbával a ubližoval jej. Teraz je o to vďačnejší, že mu odpustili. „Bol by som bez nich úplne stratený, možno by som tu nebol už vôbec,“ povedal.

Ľudia sa ho na abstinenciu pýtajú. Sám hovorí, že má problém na túto otázku odpovedať. „Možno sa na to iba hrám, ale vždy lepšie ako sa hrať na feťáka,“ zdôveril sa. Priznáva, že má občas recidívy, ale neprekročí hranicu závislosti. Nehanbí sa za to, že si pokazil život sám. Život v Holandsku ho dosť poznačil.

„Nebudem však žiť v askéze a odriekať si zábavu,“ priznal. Napriek jeho chorobe chce žiť ako zdravý človek. Nepohrdne pohárikom a zapáli si i cigaretu.

Žibritov, knihy a škola

Osem mesiacov strávil Boris v resocializačnom ústave v malej dedinke pri Krupine. Práve tam mal veľa času a písal.

„Najprv som písal knihy iba pre rodinu a priateľov, lebo ma to bavilo,“ povedal. Riaditeľka ústavu mu umožnila na knihách pracovať a keď sa dostal do života pomohol mu známy autor Pavol Hirax Baričák.

„Celú knihu mi upravil, scenzuroval a trochu poprerábal,“ spresnil. Jednoducho sa chcel podeliť o svoje skúsenosti. Napísal päť kníh a dve z nich boli vydané. Kniha pod názvom Defekt na duši je najnovšia a obsahuje Borisove úvahy a zamyslenia. Príbeh o jeho ceste narkomana obsahuje staršia kniha pod názvom Chcel som to skúsiť iba raz. Boris hovorí, že vydaním knihy sa splnil jeho sen byť spisovateľom a i to ho zaväzuje k abstinencii. Spolu s dcérou riaditeľky ústavu a terapeutkou sa opäť prihlásil na vysokú školu. V súčasnosti už dosiahol titul bakalára sociálnej práce a pomáha učiť angličtinu malé deti. „Tie deti sú také zábavné a vďačné, snažia sa a to mám rád,“ povedal.

Čo je droga?

Väčšina ľudí vie, že droga je zlá a spôsobuje závislosť. Málo z nich si však vie predstaviť, čo naozaj je droga. Boris fajčil zo začiatku iba marihuanu.

„Cítil som takú pohodu a uvoľnenie,“ povedal. Pervitín bol však presným opakom. „Bol som nervózny, hyperaktívny, behal som, rýchlo rozprával,“ spresnil. Vnímanie sveta cez pervitín sa mu zapáčilo, zvýšilo mu sebavedomie a stal sa agresívnym a namysleným.

„Často premýšľam o drogách, pretože tie pocity, ktoré dajú človeku drogy, to mu pravdepodobne nedá už asi nič,“ zdôveril sa. Boris si vybudoval i vlastnú imaginárnu pyramídu. Človek na drogách sa dostane na jej vrchol, cíti sa ako boh a všetko pozoruje. Je príjemne ľahký a bezstarostný. Neudrží sa tam však dlho. Po čase spadne a buď zahynie, alebo, ak to dokáže, musí sa zaradiť medzi ostatných ľudí. Úplne dole však už má spomienky na vrchol a tie sa nedajú zmazať.

„Narkomani sú vlastne veľkí egoisti, lebo myslia iba na seba a pre svoje pocity sú ochotní urobiť všetko. Chcú byť proste mimo a vychutnávať si tie stavy,“ povedal.

Pravda či lož

„V Holandsku som sa zamiloval do dievčiny, ale niekto na ňu spáchal atentát a zomrela,“ spomenul. Podľa jeho slov však stále rozmýšľa, či to bola pravda. Neboli všetko iba halucinácie? Schizofrénia sa prejavuje tým, že človek počuje hlasy, vidí bludy a halucinácie. V Holandsku bol stále zdrogovaný a veľa vecí si buď nepamätá, alebo pamätá skreslene. Niektoré si musí domyslieť. Doteraz premýšľa i o černochovi. Existoval?

„Keby neexistoval, ako by som tak dlhú dobu mohol žiť, neviem, ani, či zomrela tá dievčina,“ povedal.

Paradoxom je, že stavy, ktoré si Boris navodzoval sám pomocou drog sú teraz sprievodnými javmi jeho choroby.

„Občas sa mi veci hýbu. Mám tie stavy napriek tomu, že ich mať nechcem,“ priznal. Trpí strachom a fóbiami, berie antidepresíva a lieky na spanie. Jeho spánková činnosť bola narušená povzbudzujúcimi drogami – pervitínom a kokaínom.

Život s nálepkou narkoman

Boris bol zbavený finančnej a právnej spôsobilosti.

„Zo začiatku mi to vadilo, ale teraz to beriem ako prirodzenú stopku,“ spresnil. Je to jeho ochrana, pretože závislosť sa môže kedykoľvek rozbehnúť. Uvedomuje si, že peniaze by ho znova mohli pokaziť, to, že ich nemá mu pomáha abstinovať.

„Tým, že som vydal tú knihu to všetci vedia,“ povedal. Podľa jeho slov ho niektorí odsúdia, iní mu držia palce. Priateľov má málo, preto občas hľadá potešenie i v alkohole. On sám prežíva každý deň veľmi rozličné pocity. Raz je smutný, inokedy veselý. O svojej pravde a o tom, že sa zmenil, však nechce presvedčiť nikoho.

„Každý nech si utvorí svoj názor. Známi ma poznajú a ostatní asi nechápu, aké je niekedy ťažké zostať triezvym,“ povedal.

„Ja som s drogami skoncoval nedobrovoľne. Keby sa však to všetko neudialo a dokonca i v tomto poradí, neprehodnotím svoj život,“ dodal na záver.

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 189
  2. Každý piaty zomrie 9 100
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 779
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 6 669
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 810
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 732
  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 245
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 206
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 727
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 681
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 783
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 166
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 519
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 962
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

V rámci neho môže vydavateľ získať podiel na príjmoch z predaja svojich čítaných kníh na eshope martinus.sk. V pilotnej fáze sa do projektu zapojilo tucet vydavateľstiev.


Ilustračné foto.

Samospráva Prievidze pripravuje rekonštrukciu mostného objektu na Košovskej ceste ponad rieku Handlovka.


TASR

Lemmy Kilmister a jeho Motörhead bol skutočnou legendou rock&rollu s obrovským zástupom fanúšikov. Po jeho smrti vznikla veľká diera, ktorá našťastie bola rýchlo zaplnená.


Ilustračné foto.

Pre chrípku museli minulý týždeň v TSK prerušiť vyučovanie v jednej materskej škole.


TASR
  1. Irena Šimuneková: Šándorky
  2. Ján Škerko: Vláda, ktorá nepočúva hlas ľudu bude zvrhnutá!
  3. Ľubomír Belák: Verejnoprávna RTVS?
  4. Anna Miľanová: Potrebuje jednotlivec, kolektív sponzora?...
  5. Peter Kysela: Kam zmizli MODRÍ?
  6. Juraj Paškuliak: Zmysluplný život
  7. Marcel Rebro: Paradoxom demokracie je, keď môžeš slobodne snívať o diktatúre
  8. Zdenek Ručka: Ako zdravotne postihnutého klienta Domova sociálnych služieb pripraviť o finančné prostriedky. Časť ôsma „Oslík potras sa!“ tretie pokračovanie.
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 245
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 206
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 727
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 681
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 783
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 166
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 519
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 962
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu